Zvieratá - moji kamaráti

Zdivené domáce kone žijú po celom svete, no kôň Przewalského je jediným druhom divého koňa. Vďaka vyše pol storočia trvajúcemu úsiliu zoologických záhrad sa ho podarilo zachrániť pred vyhynutím.

Zoologický názov: Equus przewalskii

Príbuzné druhy: 7

Stav: V prírode vyhynutý druh.

Populácia: Asi 1 800, úplne voľne 250.

Chránený od roku: 1926

Perspektíva: Snahy o navrátenie tohto druhu do miest pôvodného výskytu pokračujú.

Výskyt: Stepi a polopúšte džungarskej a mongolskej Gobi.

Kôň Przewalského je dokonale prispôsobený na drsné podnebie chladných a suchých stepí strednej Azie. Dlhoročné prenasledovanie, nedostatok vodných zdrojov a zvyšovanie počtu stád domáceho dobytka spásajúcich skromnú stepnú vegetáciu však koncom  50. rokov minulého storočia viedlo k dramatickému poklesu stavov a následne úplnému vyhynutiu divých koní.

Srsť- má pieskovohnedú farbu, ktorá splýva s vyprahnutou krajinou.

Tmavá hriva- je krátka a vztýčená.

Hlava- je v porovnaní s domácim koňom robustná a okolie nosa býva svetlo sfarbené.

Nohy- sú mohutné a silné, často s typickým pruhovaním.

Všetky žijúce kone Przewalského pochádzajú z 13 jedincov odchytených v rokoch 1899-1902 a v roku 1946.

Divé kone žijú v malých skupinách a sú chránené dominantným žrebcom a vedené vodcovskou, väčšinou najstaršou kobylou.

Divoký temperament 

Chov v zajatí nie je zložitý, problémom je však vzájomná neznášanlivosť žrebcov. Dospievajúce žrebce sa musia chovať oddelene v tzv. mládenechých stádach.

Je najbližším žijúcim príbuzným niekoľkých plemien ázijských domácich koní.

N. M. Przewalski získal kostru a kožu koňa, podľa ktorých opísal zoológ I. Poljakov v roku 1881 nový druh.

V Mongolosku je zákonom chránený.

Pozorovanie posledného stáda vo voľnej prírode.

Je na zozname CITES, Príloha I.

Vznik holandskej nadácie FRPH na záchranu a reintrodukciu.

Vypustenie v zajatí odchovaných koní do rezervácie Buchara a do stanice v provincii Xinjiang (Čína).

Do dvoch centier v Mongolsku prišli kone z Európy.